prejav promočný pôvodný:
Vážený pán prorektor /rektor/, pán dekan, páni prodekani, pán promótor, vážený profesorský zbor, drahí rodičia, vážení
prítomní,
Dnes v tejto slávnostnej chvíli sa všetci stretávame, aby sme dôstojne zakončili naše niekoľkoročné štúdium a uzatvorili
tak jedno obdobie nášho života.
Ďakujeme Vám, vážený profesorský zbor, za Vašu neúnavnú a trpezlivú prácu, za nekonečný dialóg študenta a pedagóga, v
ktorom ste nás obohatili o Vaše vedomosti a skúsenosti.
Veríme, že profesia architekta, urbanistu či dizajnéra sa nám stane povolaním a výsledky našej tvorivej práce budú
nositeľmi dobrého mena Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Hlbokú vďačnosť pociťujeme osobitne k Vám, naši drahí rodičia a starí rodičia. Tieto slová sú len nepatrným zlomkom
vďaky, ktorú cítime za všetko, čo ste pre nás urobili.
Dnešný slávnostný deň venujeme Vám, uvedomujúc si, že je len okamihom času, ktorý ste nám obetovali a v ktorom ste nás
Vašou trpezlivosťou posúvali bližšie k poznaniu tohto sveta a nás samých v ňom.
Ďakujeme Vám, drahé mamy a drahí otcovia, za rodičovskú lásku bdejúcu nad ťažkými a krásnymi okamihmi nášho života. Tie
ťažké sme spolu prekonávali, tie krásne chceme spolu prežívať. Nech je táto neopakovateľná chvíľa pre Vás aspoň malou
odmenou.
Obraciame sa aj na Vás, drahé manželky a manželia, s vďakou za Vašu trpezlivosť a pochopenie, na Vás, naši súrodenci, za
ochotu pomôcť a poradiť v nejednej neľahkej životnej situácii.
Dovoľte poďakovať sa aj Vám, príbuzní, priatelia a známi, ktorí svojou prítomnosťou spoluvytvárate nezabudnuteľnú
atmosféru dnešného dňa.
My všetci i s tými, ktorých prítomnosť cítime v našich srdciach, dnes zdieľame pocit radosti. Chráňme si ho spoločne pre
všetky naše budúce stretnutia.
Ďakujeme!
prejav korifikovaný:
Vážený pán prorektor, pán dekan, páni prodekani, pán promótor, vážený profesorský zbor, drahí rodičia a
priatelia, vážení prítomní,
Chystám sa ďakovať vo veľkom, a tak vedzte, že zakaždým, keď poviem ďakujem, ďakujem za nás všetkých, ktorí tu stojíme.
Chcem sa poďakovať najprv rodičom. Ďakujem, že ste nám dovolili vyštudovať školu, ktorú sme si vybrali. Ďakujem aj v
prípade, že ste nás na túto školu dotlačili. Aspoň nás to naučilo, že už sa len tak niekam dotláčať nenecháme.
Ďakujem rodinám, ktoré nás v štúdiu podporovali. Hlavne tým členom rodín, ktorí sú schopní o štvrtej ráno vstať, ošúpať
banán a strčiť Vám ho do ruky, v ktorej nedržíte myš, pretože ste v plnom nasadení pred odovzdávaním ateliéru zabudli
nie len spať, ale aj jesť.
Ďakujem partnerom, ktorí pochopili, že naše štúdium sa neobmedzuje na tri dni v týždni a dve seminárne práce do
semestra. Ďakujem za to, že akceptujete aj také zdanlivo zanedbateľné veci, ako sú fotky z dovolenky – ak je na nich
viac budov a parkov ako živých ľudí, viete, že máte doma architekta.
Bez podpory rodičov a priateľov by som sa nedostala tam, kde dnes som. Ale bez podpory spolužiakov by som sa nedostala
nikam. Raz darmo, detail plochej strechy vám v hodine dvanástej pošle na mail spolužiak, a nie babička. A preto ďakujem
všetkým svojim spolužiakom za to, že nemajú zábrany pomáhať, že vedia povedať úprimný názor a že je s nimi nekončiaca
zábava.
Chcem poďakovať aj profesorom a pedagógom. Najprv tým, ktorí nás počas štúdia ani raz nepochválili, lebo sme sa vďaka
nim naučili chváliť sa sami. Potom tým, ktorí boli schopní odovzdať nám plné hrste čerstvých poznatkov a nejakú tú
profesnú filozofiu k tomu. Osobitná vďaka však patrí pedagógom, ktorí vedia študenta pozitívne motivovať, keď vidia, že
to potrebuje. Ďakujem profesorom, ktorí na nás boli ľudskí, lebo aby ste boli v dnešnom svete ľudský, musíte byť hrdina.
Ďakujem všetkým, ktorí sa na nás prišli pozrieť, kým znova nezmizneme za pohorím výpočtovej techniky a oceánom
veľkoplošnej tlače. Ďakujem za všetky užitočné hodnoty, ktoré ste nám sprostredkovali. Ďakujem za ostré lakte, okované
topánky a podrezaný jazyk, ktoré máme, a teplé slovo, milý úsmev a vrúcne objatie, ktoré Vám môžme oplácať.
Ďakujeme!