Stalo sa to v dávnych dobách, keď profesori boli profesormi, keď študentov bolo menej ako dnes, dni boli dlhšie a internáty pekné. Vtedy mala naša škola jediný výťah. Bol to ten, ktorý je pri aule a dnes vedie na druhé poschodie.
Kedysi však vyvážal až na štvrté poschodie, čo si cenili zranení, unavení aj nestíhajúci študenti. V tom istom čase existovala katedra, na ktorej panoval Rozčúlený pedagóg. Raz na cvičení zadal Rozčúlený pedagóg zameranie celej
školy. Bolo to posledné zadanie. Keďže času bolo málo a zápočtový týždeň sa blížil, študenti sa dohodli, že zameraním poveria najpočetnejší krúžok, ktorý im to potom dá opájcovať. Ani celý krúžok však nestihol do daného termínu
školu celkom zamerať. Rozčúlený pedagóg sa rozhorčoval, čo tu všetci tí študenti robia, ak ani jednu stupídnu budovu nedokážu zamerať, a odkázal ich všetkých na VŠVU. A celému príslušnému ročníku odoprel zápočet. Študenti zasadli
v zariadení občerstvovacom na bojovú poradu, vstúpili si do svedomia a uznali, že má Rozčúlený pedagóg možno v niečom pravdu.
A tak sa dohodli, že ak Ročúlený pedagóg nazýva drahú školu Bellušovu stupídnou, oni ju takou učinia. Vydali sa potajme, ale neohrozene do objektu a celé zimné prázdniny prerábali a prerábali. Preto napríklad majú pedagógovia dnes
vlastný výťah na kľúč a preto výťah pri aule jazdí len na druhé poschodie.
Celý akčný ročník urobil diferenčné skúšky na VŠVU, tak ak by ste sa na výťahy chceli sťažovať, skúste to tam.