korinka | FAtales

Fatales 5: 427

Kedysi, a tak dávno zas to nebolo, bol jeden študent fakultný na obhajobu z ateliéru sa pripravujúci. Tento v škole v 427 ateliéri sedel a matrice svoje na pauzáky rysoval. I bol tam deň, i dva, i viacero tam dní strávil, nuž únavu poberať počal. Ale čas neúprosne letel a študent stíhať prestal. Preto spánok obchádzal ako sa dalo, lež únava noc pred obhajobou predsa sa dostavila. Na rysovacej doske zaspal, svet nevnímajúc viac. I sny strašné snili sa mu o obhajobe.
I zdesený sa študent zobudí, potom obliaty. A tu veľký strach ho chytí, bo čo nevidí? Nad pauzákmi osoba sústredená sedí, čuvy bez buliev na ne upiera i rukou kostnatou príložník drží a rysuje. Nuž pýta sa študent, kto je, čo je? A stvora desivá takúto mu dala odpoveď. Kedysi študentom seba zovala, no neprávosti v 427 konala. Kresby po stoloch rysovacích, papierom obalených čmárala. I zničila tak krásu miestnosti veškerú. Za trest tri veky tu do úmoru za študentov rysovať musí, by si trest odpykala. No vraj už jej služba končí. I pritom smiala sa, až jej kosti praskali. A tu zdesil sa šuhaj študent, spomenúc si, že ako prvák nevinný faktúru mobiliáru i on poškodil... Živého viac nikto ho vraj nevidel.