korinka | FAtales

Fatales 6: poznámky o život

Stretol som dvoch raz za súmraku v hostinci u Machnáča, čo na prednáškach veškerých sa vraj zúčastnili. I po večeroch, i v piatky v škole bývali a na prednáškach cvičenia a zadania vypracúvali. A to preto, bo kľud radi mali. A títo dvaja historku zimomrivú mi rozprávali. Vraj sedeli raz tak v piatok večer po prednáškach v aule Bellušovej, bo dokončovali výkresy a vrátnik, ľúto mu ich bolo, ich tam dokončovať nechal. I zrazu zaplesnú sa dvere auly i zahrmí vonku a búrka sa spustí strašlivá. Vietor, dážď a žaby bičujú do okien, svetlá blikajú a zhasínajú. A tu, uprostred toho desu, dovnútra cez dvere zatvorené duch vkĺzne. I preletí poľahky duch priesvitný, dlhobradý k tabuli a hromovým hlasom prednášať začne. Neľútym pohľadom študentov merčí, do lavice zatláča. Študenti vydesení, poznámky o život písať si začnú. Píšu hodinu, dve, i nerátajú viacej čas, len trpia, trpia nešťastní. Naraz duch stíchne, i tak ako sa zjavil, tak sa vyparí. Búrka ustane, do vnútra prederú sa slnka lúče. Dvere sa otvoria, a prví pondeľňajší študenti na poludňajšiu prednášku sa dostavujú. I títo dvaja, vydesení, upotení, nechápu i bežia, bežia preč o život, a nikdy sa tam už nevrátia viac. I mnoho študentov ich príklad z opatrnosti nasleduje.
Tí dvaja viac o tom neprehovorili, vyšli do tmy z hostinca a nikto viac ich už nevidel. Nuž nikto nezistil, aký predmet duch prednášal. Poznámkové bloky i papiere čudným, neznámym písmom popísané sa našli, ukrýva ich archív na treťom poschodí, a vraví sa, že ak vám raz pôjde o život, v nich záchranu hľadať treba.