korinka | FAtales

Fatales 8: zmena povolania

Existujú dvere sklenené, za nimi ústav sa ukrývajúci. Študenti často tam veru chodievajú, bo konzultantov hľadávajú a mäkké sú tam sedačky. I raz stalo sa, že študent na nich ukonaný zaspal. Mierumilovný to bol deň, bo k Veľkému piatku čas sa chýlil. I časom odchádzali profesori, ak tam v onú dobu boli, no študenta spiaceho nevšimli si. Bledý bol preveľmi, so sedačkami splývajúci. Keď posledný profesor odchádzal, na dverách ústavu nápis v plnej kráse zaskvel sa: "Po 13 hodine tieto dvere zatvorené bývajú". I tu profesor, uvedomivší si dennej doby, dvere na kľúč zamkol.
Večer, keď k slnka západu sa prichýlilo, študent zo spánku sladkého sa prebral. I klopal sprvu na dvere, či konzultanta nenájde predsa. Po márnej to chvíli domov sa mu však zažiadalo ísť, a tu veľký problém nastal. Študent mladý, sveta neznalý, odomknúť sa nevedel, a loggia desila ho výškou nadzemnou. Nuž ostal trpieť, o hlade, o smäde, neborák, celú Veľkú noc.
I minula sa Veľká noc, i oddýchnutý vrátil sa profesor, a čo nevidí? Spúšť dychberúca, škody nezmerné! Tu i tam model zničený visí, oholený, ošklbaný. No v kútiku študent živý sedí, posledné štafážne stromčeky dojedá.
I študent čoskoro po tom školu opustil a veľkým šéfkuchárom šiel sa stať, bo z hrachu, cheerios, šištičiek a korenia naučil sa kuchtiť, vyvárať.
Ešte teraz podchvíľou z ústavu urbanizmu sa vône linú, čo študenta dlho pripomínať budú.