I stalo sa tak kedysi, že študentka jedna experimentálnu ekologickú tvorbu veľmi vážne poňala a na priestory školy aplikovať sa ju dala. I navrhovala, i konzultovala, i dobrozdanie získala, by tú tvorbu v reáli uplatnila. Nuž veru študentka, mrštná, schopná, priestor nevyužitý na prízemí zabrala a tam počala. Uskutočňovať.
Zdravo táto študentka žila, i spala viac ako 5 hodín denne, i zeleninu s chuťou chrúmala často. Idea jej veľkolepá rozmery začala nadobúdať. I zmeny pôdorysné vykonala, elementy formy spájala i zeleň do školy začala vláčiť, bo oázou zdravého dizajnu oná miestnosť sa mala stať.
No netušila ona ani nik iný, čo nakoniec z toho sa vykľuje, a tak sa hovorí, že veru tušiť mala. Ako zeleň do školy postupne donášala, cez hlavný vchod sa prebojúvala, kde študenti stáli, orály svoje vypaľovali. Inu, študentka cez kubické metre dymu cigaretového často predrať sa musela. A tam chyba bola. No víkend prišiel, a študentka domov sa pobrala. V prvej noci víkendu kľud panoval, no v druhej vzduch sa stiahol, potemnel, solitéry sťa duchom brané nečujne sa premiestnili. V tretej noci dym cigaretový v zeleni nasiaknutý zmutoval.
Ako študentka v pondelok sa vrátila, vlastným očiam veriť neprestávala. Zo sedačiek príjemných poličky sa uskupili, zo zelene všetkej papier sa stal. Iba Karfiol, zelenina to húževnatá, mutácie prečkal. Zápočet študentka však chcela, nuž pokus nevydarený ošetrila, by úplne sa neskántril. Odvtedy poličky sťa hriadky prekopané musia byť, i Karfiolu čerstvý vzduch neustále treba dodávať. Otváracie hodiny napokon ustanovila, by študenti v oáze tejto dlho netrpeli.