V dávnej dobe v škole všakovaké vedy sa vyučovali, čo bol sám Belluš tvoriteľ ustanovil, i keď sa toto dnes nevie, bo žiadna zmienka písomná o tom sa nezachovala. Katedry rôznorodé súperili o študentove sympatie, vzdelanie mu láskavo poskytujúc. Boli katedry, ktoré vedy technické i humanitné vyučovali, i umelecké boli odbory. Nuž ale katedra jedna existovala, ktorá všetky tieto vedy do seba spájala, študenta umeniu presviedčať priúčala, ako mnohým profesiám veliť mu radila, i dohľadal sa tam študent vždy pomoci, keď materiály študijné zohnať si nevedel. Katedra táto dobrozdanie od Belluša majúca, tŕňom v oku jednému architektovi sa stala, slávnej to persóne. Belluša tvoriteľa pamiatka sa mu nepozdávala, bo sám, nevedno prečo, v láske ho nechoval. I zariadil on chvatne, že katedra táto z pôdy akademickej zmizla. I všetci z toho ohromení zostali, no študenti tituly získať túžili a lektori v práci osvetovej pokračovať chceli, nuž nahlas nik nič nevyjavil.
No potichu tajné miesto v škole vytvorili, kde katedru umiestnili. Ťažké bolo, veru, miesto také nájsť, no napokon predsa to, čo hľadali, našli. Do priestoru v určité dni potajme, po troche vybavenie nutné nosili, hlavný stan katedre takto zariaďujúc. Ešte i dnes ľudia katedru zariaďujú, telefóny, kartóny, všakovaké pomôcky, bicykle, zajace živé i modely do nej nosia.
Ak vraj jedného dňa cez záplavu študentov nižších ročníkov k aule sa raz prebojujete, správny moment vyčkáte, tri štvorce krytiny podlahovej napravo od priečky nízkej sa postavíte i sa prikrčíte, vraj aj vy ju objavíte.