Držte sa, našla som klenot mojej básnickej tvorby z roku 2001. Je to formálne simplistický, no významovo mnohoúrovňový útvar, v ktorom je prostredníctvom silného vernakuláru plurálny lyrický subjekt konfrontovaný s intenzitou fyzického zažívania svojej existencie.
Domov
Domov je tam, kde je teplo,
smrádeček a žrádlo
teda tam, kde si v pohodičke
bujnie naše sadlo.
© kori 2001
Tak som si kúpila tých Pretrhnutých. Teda Odtrhnutých. Pardon, Vykradnutých. Nie, nie, Vyvrhnutých…
(Pre kontext pozri video autora:)
(Ja a provokovať? To by som si nikdy nedovolila.)
Sú Dotiahnutí, Premáknutí? Budú Nesprdnutí, či ostanú (prachom) Zapadnutí?
Prečítam, dám vedieť.
ŠNR!
To je tak, keď má matka opušťák. Si kúpi vianočné darčeky sama pre seba.
Nájsť úsek Poézia mi dalo chvíľu zabrať, ale stálo to za to. Nie že by to v tom Martinuse nemali usporiadané, ale ešte som tam básne fyzicky nelovila. Keď máš malé deti, eshop rules.
Moju zbierku kníh s piesňovými textami som doplnila o Milana Lasicu (v Piesnení je môj najobľúbenejší Lasicov text Rozpačité blues). Ulovila som aj tohto Urbana, lebo vo všetkých dokumentoch na Youtube sa všetci nadchýnali, ako vedel dať dohromady sonetový veniec, a matka nevedela, čo si pod tým má predstaviť. Už si vie. Týpek dá sonet. Posledný verš sonetu použije ako prvý verš ďalšieho sonetu. Tak 14, 15 krát. Bum, veniec. Plus nejaké ďalšie opakovanie iných veršov, ale dieťa 2 ma odvolalo, nestihla som analyzovať. Je to dosť cool.
No a toť zborníky zo súťaží sú také povinné čítanie, tak som vzala aj tie. Poviedku 2022 som chcela kúpiť v októbri, keď bola prílohou denníka SME, ale nevydalo.
Vy ste čo pekného kúpili? Pochváľte sa tiež. Máte tip, čo si mám dať do wishlistu?
P.S. Nemáme nejaký slovenský výraz na book haul? Knižný záťah, žeby?
hlasno som si zívol
fakt s poriadnym zavytím
očičká ľudkov vôkol mňa
hrozili mi zabitím
nie je to prosím moja vina
že sa cítim malátne
keď ružový sirup sladký
steká dolu po plátne
toto mal byť akčný film
a nie kŕč romantický
a dve hodiny dlhý…
začínam byť apatický
o dve hodiny ma vynesú
budem pekne zmeravený
na epitafe budem mať:
Bol som otrávený.
(Toto som vyhrabala z kopy starých básničiek. Má to 21 rokov. Ale dá sa.)
© kori 2002
U rodičov v kuchyni na stole je misa, v ktorej je vždy nejaké ovocie. Občas sa z nej dosť zje… a potom:
M: Ten banán sa tam hromadí, alebo čo mu je?
K: Ten jeden banán sa tam hromadí?
M: No? A čo máš?
K: Níííč…
M: Zedz ho!
Ja viem, drahí moji, že už celý týždeň si žužlete líca zvnútra a obhrýzate končeky vlasov, lebo netušíte, čo je mrkvošátko. Už sa netrápte. Ja vám to poviem. Pokračovať v čítaní: Jazykové novotvary od Kori & Mami č. 3
Tak pozeráme minule s maminkou klasických Troch mušketierov z roku 1973. V jednej scéne to Milady de Winter rozbalila na Constance.
M: Ona ju zachlontačí!
K: To čo znamená?
M: Podľa toho, na čo to potrebujem. Momentálne ničiť.
K: Aha! Viacvýznamové slovo!
M: Hej. Priraď si vlastný význam podľa potreby.
K: A chlontať je piť, nie?
M: Nooo, trebárs…
Nabudúce si vysvetlíme, čo znamená slovo mrkvošátko.
M: „Prečo sa podpisuješ ako Oblúk?“
Ja: „Čo?“
M: „Hovorím, prečo sa v mailoch podpisuješ ako Oblúk? Ing. Oblúk! Už ma to štve asi mesiac. A prečo tam máš korienky?“
Ja: „Čo? Aké korienky?“
M: „Posielam ti to na mail.“ Pokračovať v čítaní: Ako Gmail núti ľudí rozmýšľať o mojom psychickom zdraví
