Korinka, auto a des

Dopravný servis na jeseň 2006: v najbližších týždňoch sa občanom výrazne odporúča presúvať sa v Bratislave helikoptérou.
Učím sa šoférovať.

08/9/2006 Trenažér

V piatok večer sme šli s Johnom na trenažér. Dlhé diely, kokso. Tak tam je trenažér v takej malej kancelárii. Vyzerá ako vyčrevená embéčka a nad hlavou sa človeku krúti umelohmotný disk s namaľovanými cestičkami. Tak som čosi zaradila...dvojku. V piatok som totiž mala utkvelú predstavu, že jednotka je na šalterpáke vľavo naspodku. Hm, tak nie...
Ujo Trenažér sa bavil s Johnnym a ja som si veselo jazdila po plastovom disku na trojke, ale potom nastal môj klasický problém vľavo-vpravo, a John si zo mňa začal robiť prču, a ja som sa začala smiať (určite to poznáte, jak ja sa viem rozložiť od smiechu), a John na to vyhlásil, že ja určite dostanem vodičák, ale len s poznámkou "jazda bez spolujazdca", čo ma tak demoralizovalo, že som so slzami v očiach potupne skončila uprostred plastikového trávnika :)

11/9/2006 Autoškola

Tak si prídem v pondelok večer do autoškoly, a v duchu premietam nad tým, že tak na budúci týždeň by som mohla začať jazdiť, keď dovtedy neuhyniem. A do toho mi Johnny, ktorý v ten deň jazdu mal, vraví: "....a zajtra o desiatej máš jazdu..." a ja že ČÓÓÓ?
Ma vydesilo. Prvý raz.

12/9/2006 Parkovisko

Nuž tak som druhý deň, síce o jedenástej, ale bola dovezená k dostihovej dráhe do Petržalky na parkovisko. A tak som sa vozila. Motor mi skapal asi len trikrát, keď mi zlyhala koordinácia ohľadom spojky. A pneumatiku (miesto kužeľa) som zhodila len jednu, ale to preto, lebo volantom točil Ujo Trenažér.
Cúvanie je psychedelické.

12/9/2006 Parkovisko, neskôr

Ujo Trenažér povedal, aby som zastavila. To mi ide, vážení, to mi ide! Pozrel na hodinky, a pýta sa: "A kam teraz idete?" a ja "No, do centra."
A Ujo Trenažér s ľadovým kľudom vraví: "Tak sa zapásajte."
A ja na to: "To jako mám ísť na cestu?!"
A Ujo Trenažér vraví: "No a čoby nie, veď to nič nieje, idem s vami."
A ten človek ma počas prvej jazdy v živote prinútil ísť z Petržalky až na Palisády. Na poludnie.
...ale motor mi skapal len raz.

13/9/2006 Tomášikova, Bajkalská, Vajnorská, Miletičova, Záhradnícka...

...samé opustené poľné cesty (!!!) Schválne, vezmite mapu a skúste, či ich nájdete. To znamená, že križovatka sa zásadne dnes prechádzala na 4krát (kto sa diví, v špičke), na ľavé ucho mi pražil Jonác a Ujo Trenažér si ladil rádio.
Pravý blinker je triedny nepriateľ! Toľkokrát som sa ho dnes pokúšala vyhodiť, a on? Nič! Zato svetlá som si párkrát vypla. A asi trikrát som zatrúbila.
Dnešný záťažový stupeň zapríčinil, že som občas skúsila preradiť bez spojky...Dostala som milú radu, aby som vytáčala radšej doľava, ako vytáčala učiteľa. Čo som pochopila, na rozdiel od tých technických kecov, čo do mňa miestami hustil.
Ale už to bolo lepšie, ako tá včerajšia šoková terapia. Možno. Asi. :)

15/9/2006 Borinka, tras sa!

Že sedím takto ráno za stolom, že zalievam si cereálie acidkom, a že zvoní mi telefón? A to že Johnny že či chcem ísť na výlet? Že tak o 20 minút? A ja klídek pohodička, lebo na autoškolu mám ísť až o 11tej, a ono je tak nejak 9:30. Fujha, takto ma prehnať o takej nekresťanskej hodine.
No a tak som robila Johnovi spolujazdca. Do Borinky. Je štátny sviatok, a to je dobré. Málo áut. Ináč, celkom mu to ide, Johnovi, ale rádio si stíšil.
Za Borinkou, na takej poľnej ceste (no ona je to asfaltka, ale podmytá vodou, takže ani cesty v Poľsku na ňu nemajú) sme si vymenili miesta a cez Lozorno a Stupavu som to na Búdkovú odšoférovala ja. Ale dooobre sa mi išlo, málo semaforov, autá až v Bratislave, ešte som si stihla aj pospevovať pesničky z rádia. Takto som sa spokojne viezla, až na ten incident s kopcom (Bol strmý, nechcel mi dovoliť, aby som sa naň s autom vyštverala.). Hnusný kopec.
No, bola to fajn jazda (ktovie, čo si myslel Johnny, či sa tam kdesi vzadu na sedadle potichu nemodlil, keď som šla 80...veď "čože je to štyridsiatka...":))
...ale potom sa asi modlil, keď som si po vystúpení z auta spomenula, že som vlastne celý čas nemala okuliare...:)

17/9/2006 Motoro a zmrzka

Nedeľa, málo áut, Jonác pripeká, no čože by som nešla na jazdu!
Ľudia moji, dávajte si pozor na ujeté ázijské hry, ktoré vás nútia do kamery mávať rukami a hlavou. Viete, ako sa mi zle preraďovalo na dvojku? Desivá svalovka. Okuliare som tentoraz mala, ale chýba im taká funkcia, ktorá by mi natáčala hlavu tam, kam sa mám pozerať. Lebo tie zrkadielka...ja neviem, či to robia aj iné autá, ale táto Thalia nimi určite uhýňa, lebo ich nikdy neviem nájsť, keď sa do nich snažím pozrieť. Tak sme sa popresúvali po Bratislave, vymietli sme dve zmrzlinárne (no bolo pekne a Ujo Trenažér sa pýtal, že kam tak by sme šli.)
Ale skapalo mi, dneska, skapalo. Motoro. Ale iba raz:)

18/9/2006 Slejvák

Tentoraz sme šli obzrieť Štrkovec, Raču a podobné veselé miesta. Motor mi zdochol raz, asi sa ma zľakol.
Ako si tak idem po Vajnorskej ulici, naraz zisťujem, že nevidím. Ujo Trenažér, s novou prezývkou AftoškolaMan, mi káže zapnúť stierače, ale stále nič nevidím. Tak mi utrie zahmlené predné sklo, ale stále nič nevidím. Utriem si okno, a v zrkadielku tiež nič nevidím. Ani biele pásy na ceste nevidím - čím to asi, ku**a, je? :) A ono prší! Taká menšia prietrž mračien sa akurát dneska, práve keď jazdím, rozhodne vyprázdniť rovno nado mnou, v kolóne áut, odbočujúc doľava cez električkovú trať. No díky.
Pred Vazovovou na Račku ma čaká príšerná kolóna, a tak AftoškolaMan nariaďuje odbočiť doľava a vraví: "Nevyhadzujte smerovku, odbočiť doľava sa tu nesmie...ale keby nás videli Johnsoni (pozn.prekl. policajti), tak poviem, že som vám kázal ísť rovno a vy ste z nejakých príčin zatočila doľava." A ja, že dobre...a tak som bola doma o 15 minút skôr.
Tak taká vydesená a vystresovaná prebehnem pomedzi dažďové kvapky domov (Odviezla som sa až pred barák, no nenechám sa predsa zmoknúť.) a idem navštíviť rodičovstvo, nachádzajúce sa v kuchyni. Prídem a začnem: "Mami, si videla ten príšerný slejvák? Tak v tom ja som musela jazdiť! Samé kaluže vody, a ani pruhy na ceste neboli vidieť!"
A mamina sa na mňa s úplným kľudom pozrie a povie: "Ako dobre, že už si tu, ošúpeš mi krumple."

20/9/2006 Kopečky kopečky

Dnes sme oblozili kopce mesta Bratislavy. Nie všetky, chvalabohu, ale ten hlavný, hradný sme prešli krížom krážom. Na ceste som stretla množstvo prekážok - odstavené autá, neoznačené jednosmerky, škôlku s deťmi v reflexných vestičkách, v strede cesty zaparkovaný bager, policajtov zadržiavajúcich vodiča ávie v putách rovno na hlavnom ťahu do Dúbravky, veselé výkopy...podozrievam AftoškolaMana, že ich tam každé ráno pred jazdami inštaluje. Dozvedela som sa, kde býva Kramár, Golonka, Bezdeda a Banášovci, spoznala som matku pána Gogála, čo kde postavil Majský...ten náš AftoškolaMan, to je chodiaci Nový Čas. E, pardón, voziaci sa Nový Čas.
A nádherne som sa učila cúvať z kopca. AftoškolaMan povedal: "Dajte dolu nohy z pedálov, ja to spravím." A natáčal a cúval...a...zdochlo mu to! Heheeee!
Jaaaj, šme še pobaviui...už nepreraďujem na podivné stupne, a začínam používať už dokonca jedno zrkadielko. Som drsná.

uf. dátumy. mivyšumeli Rozličné radosti a strasti osoby K.

Ta minule šme šli a Aftoškolaman hutori: "Počul som, že máte rada kopčeky, Korina." A ja teraz že či čítal moju stránku alebo či to Senko spomínalo, ako som sa rozplývala nad neustálymi jazdami do kopca. (Rada by som pokračovala vo Vyhodniare-speech, ale nemám ten skill.) Tož som si znova absolvovala nejakú tú Zochovu ulicu a podobné nepríjemnosti. Ale aspoň bolo pekne. Onehdá som jazdila ráno o pol deviatej po Pétržke a bola pekná hmla, a na moste zápcha kvôli havárke. Potom som sa po 10 minútovej cúvacej pauze uprostred sídliska kdesi na Kramároch ocitla medzi náklaďákmi na Patrónke, počúvajúc vtip o Helene Vondráčkovej. Veru nesmierne podnetná jazda.

Jedného pekného a veselého dňa, bolo to v piatok, si tak vykračujem na Dulovo námestie (nie Dullovo! Tam by som nohu nepoložila, kolesom nezavadila. Pre istotu.) a naraz bác! polovodič Korinka sa váľa po zemi a pravý členok má vytknutý. No ale čo teraz, osem hodín ráno, o 5 minút dorazí Aftoškolaman a čo ja jemu poviem? Tak som tak rozmýšľala sediac na schodoch do BCTčka, nohu vyloženú o dva schody vyššie, a rozhodla som sa mu povedať, že som si ju vytkla včera a že už je to fajn. Ale aj to len pod nátlakom. Veľa sa nepýtal, odvtedy, čo bolo jeho afto v oprave a ja som sa ho opýtala, či robili niečo so spojkou, že to má iný zvuk, má taký nejaký restecpa. Vtedy vravel, že to by si nebol pomyslel, že jáááááá si to všimnem, že to si ženy nevšímajú. No kráľa jeho, šak čo som hluchá? :)) No nakoniec som si odjazdila svoju jazdu po záhradkárskej oblasti v Prievoze a kruhovom objazde za Apollo centrom...ešte že tam nebolo veľa áut a chodcov...veď ja vravím, kade chodím, že pozor na premávku, mám jazdu.

Ale tak zasa už mi to tri razy nezdochlo. Som hrdá polovodička. A škodoradostná polovodička. Ja totiž som od svojej maminy, dlhoročnej vodičky, podchytila zábavnú vlastnosť, a tou je komunikácia s inými vozidlami, objektami na ceste a hlavne s chodcami. A tak si to predstavte - idem si idem, predpisovo, šesťdesiatkou, a predo mnou babička highlanderka crossuje štvorprúdovku, a tak jej vravím: "Madame, švihnite, ináč budem musieť ubrať plyn." alebo dohováram svetlám a vodičom predo mnou, že zelenšia už na tom semafore teda nebude.

No a tak si tak veselo fičíme, Aftoškolaman akýmsi zázrakom netelefonuje alebo neladí rádio, a po prechode niekto ide...a on že: "No prejdite už cez ten prechod!" Muheheeee! Ja som sa ho pýtala, či mu nevadí, že sa bavím s účastníkmi premávky a hromadnou dopravou, a on že nie:) Tuhomáš! Okrem tlieskania, aby naskočila zelená (to s obľubou robí Johnnymu) sa naučí ešte aj električky oslovovať. Aspoň s ním bude normálna sranda.

18/10/2006 Pravidlá cestnej premávky v Bratislave

(podľa Aftoškolamana)

I. Pravidlo priamej cesty
Kto je na rovnej ceste, má prednosť. Čo tam po značke E2b "Tvar križovatky"!

II. Pravidlo väčšieho auta
Citujem Johnnyho: ...no keby že ideš na škodovke po malej rozbitej ceste označenej značkou Hlavná cesta a zľava sa prirúti 1.5 tonový čierny hummer s číslom BA-777AA, tak naozaj má prednosť :D

III. Pravidlo pravej alebo ľavej ruky
Vozidlo prichádzajúce sprava má prednosť v jazde. Teda, z druhého prava. Uplatňujú ho najmä ženy. A osoba K., keď jej aftoškolaman rozpráva priblblé vtipy.

IV. Pravidlo krajšieho evidenčného čísla
Uplatňujú ho autá polície, EEčka, húkajúce čierne mercedesy a všetky tie 01-niečo značky(parlamentné vozidielka, tiež čierne). Tiež značky 777, BA-BITCH, KO-RINKA a podobné vozidlá, ale tieto majú na rozdiel od EE áut rozmerové výhody, a tak sa správajú podľa pravidla II.

V. Sú takí s nárokom, a bez nároku. Nás je menej.
Aftoškolamanovo heslo. Pravdupovediac, takmer nemám tušenie, čo to znamená, ale povzbudzuje to sebavedomie. Možno to súvisí s tým, že Aftoškolaman pozná kopu dopravných policajtov.

26/10/2006 Muehehe muehehe (evil laughter)

Tak dôjdeme ráno na Svoradovu na skúšku, že si teda napíšeme ten test. Čakáme na policajtov, kým sa vyštverajú na štvrté poschodie. Policajti stoja na chodbe za dverami a vydýchavajú sa, aby vyzerali nepriestreľne, keď vojdú. Vojde Široký policajt a Aftoškolaman(!) v saku pravdepodobne vyrobenom zo starého poťahu na pohovku.
Napíšeme test a sme odohnaní von. Čakáme. Policajt opravuje a potom sa s ostatnými Aftoškola pípl presúva do Aftoškola kancelárie. Čakáme. Asi jedia chlebíčky. Sem-tam niekto vyjde a prenikne k nám, že testy sme spravili všetci deviati.
Chlebíčkov bolo zrejme dosť veľa. Nastupujeme do Thalia konzervy. Vpredu Škret, také vyschlé mrňavé stvorenie za volantom, vzadu ja, nemalý Red Herring a široký policajt. Sardinky majú viac miesta v konzerve. Heading: Pétržka.
Po sérii prazvláštnych udalostí, keď Škret neurobí konštrukciu a Red Herring zhodí kolík a nenájde pod kapotou klinový remeň sa Široký policajt presunie ku škodovke, v ktorej jazdia len baby, a na nás sa nalepí Nepríjemný policajt. Cúvanie je stále výlet do Terra Incognita. Ja cúvam na tretí raz, Johnovi to trikrát zdochne. Nepríjemný policajt nám nadáva. Autoškolaman je o tri stupne zelenší, ladí s farbou svojho saka. To má za tie ftipy a prednášky o urinoterapii. Muehehe 1.
Jazdíme. John je po zodpovedaní dvoch škaredých konštrukčných otázok zanechaný naospas osudu kdesi uprostred Pétržky. Ja si idem a takmer ma skolí auto, čo sa mi vrazilo z protismeru do cesty. Veziem Nepríjemného policajta na políciu na Kopčiansku, čo je paža pažúca. Fenomén ľavo-pravo sa snaží ma oblbnúť, ale nedám sa. Potom ma Nepríjemný policajt trápi otázkou, čo robí pastorok. Nestačí mu, keď poviem, že to je kus štartéra, ktorý spúšťa motor. Ževraj ako. To mám vedieť? Mamina má v aute taký cuplík, na ktorom je napísané START, a to keď stlačí, tak auto ide. Aftoškolaman zbledne ešte o dva stupne. Muehehe 2. To má za to telefonovanie a smskovanie počas jazdy. Aftoškolaman ma z paže pažúcej dovezie k hradu. Pomaly naberá farbu.

A výsledok, deti moje pekné?
Spravila som to. MUEHEHEEEEE MUEHEHEEEEE!!!

06/11/2006 Koniec srandy, deti moje!

This is Korinka the Driver. Beware, streets of Bratislava!


Vodičák má hologramov o 106, ale aby mi spravili farebnú fotku...:) Ale aspoň môžem ráno po preflámovanej noci oprávnene tvrdiť, že mi po ksichte prešiel náklaďák.

Nebojte, tak zlé to nebude, ešte nemám na čom jazdiť. Ale vyzerá to, že budem mať. Preto pozorne sledujte túto veselú rubriku, kde sa dozviete, kedy Korinka bude mať okrem dvoch nôh aj 4 kolesá a iné handicapy.

10/12/2006 Dodatok numero Uno

Odkedy mám vodičák, neviem nájsť zľavnenku na vlaky. Asi je to znamenie, aby som už konečne sadla za volant. Muheheeeeee!

haluze: