Audiopoviedka Jednotka sa rovná nule

Prvé dva riadky tejto poviedky:

„0101000001010010010001010100001001010101110011110101001101000001,“ naliehavá správa zahlcuje všetky jej obvody.
„0101001101001111010011010100100001001111010100100100010100100001,“ okamžite si odpovedá.

Áno, existuje verzia tejto poviedky, v ktorej dve minúty čítam čísla jak automatická operátorka z UPC call centra.

Ale takto to asi bude lepšie:

Celú story o Martinovej poviedke z druhého kola súťaže M.Ú.Z.A. (téma mesiaca: zvláštny smútok víťazov) si prečítajte na jeho blogu martinchabada.sk.

Pani dôležitá, alias Kori v porote literárnej súťaže

Ocitla som sa v porote literárnej súťaže M.Ú.Z.A..

Chcela som v nej byť? Si píšte. Veď čo je lepšie, ako keď chce niekto naozaj vedieť, čo si myslíte? Tiež som si mohla ako jedna z troch osôb prečítať všetky poviedky a mesiac o nich dôležito mlčať, pyšná jak držiteľ štátneho tajomstva.

A tak som prižmúrila obe oči a naškrabala fakty na medajlónik, ktorý zo mňa robil aspoň približne kvalifikovaného porotcu. Čestné uznanie z literárnej súťaže Jašíkove Kysuce? Mám. (Skoro dvadsaťročné, ale mám.) Copywriting? Robím (s 5 ročnou pauzičkou, lebo veď matka). Šéfredaktorka časopisu ASB? Bola som. (Ahoj Ľudko! Ako?) Aj tak bolo zo všetkého najdôležitejšie, že sa činím vo veľmi činnom literárnom klube. Veď keby neboli Spisopriatelia a Aj Ty Môžeš Písať, nebola by ani súťaž M.Ú.Z.A..

Aké to bolo? Bola to radosť. Všetkých 26 poviedok som prečítala za tri a pol hodiny. V podstate som ich inhalovala, nechala lúhovať v kotrbe a neskôr čítala znova. Niektoré ma zaujali hneď na prvý raz, niektoré na druhý. A niektoré ma nechceli opustiť až do natáčania výsledkového podcastu. Kerý je tu:

Bolo na porotcovaní niečo ťažké? Jop. Obhájiť si názor na poviedku a priradený počet bodov pred samotným autorom. To človeka núti zapojiť mozgovňu a jasne sformulovať, „čo tým chcel porotca povedať“.

Budem porotcom aj v budúcnosti? V pohode ma na to ukecáte.

Ale idem predtým dačo napísať, nech nemám nabudúce taký imposter syndróm.

P.S. Kto sú tí žúžo ľudia so mnou v podcaste? Vydavateľka a spisovateľka Katarína Soyka a Pán Bratislavy – autor, marketingový kreatívec a moderátor Andrej Csino.

Audiopoviedka Do polí

V minulom živote som musela byť dobrá k dážďovkám, lebo v tomto živote mám mega šťastie. Napríklad takú šancu narozprávať audiopoviedku.
Táto konkrétna získala v prvom kole literárnej súťaže M.Ú.Z.A. (mesačná úloha začínajúcich autorov, téma mesiaca: zima neprišla) čestné uznanie. Zapojte sa aj vy do aktuálneho kola a možno vás tiež načítam (alebo niekto iný, ešte lepší).

Kto máte chuť, hoďte vokom na blog autorky tejto poviedky. Čo nájdete? Ďalšie poviedky, predsa! https://napapierikaktus.wordpress.com/

Hlboká báseň

Držte sa, našla som klenot mojej básnickej tvorby z roku 2001. Je to formálne simplistický, no významovo mnohoúrovňový útvar, v ktorom je prostredníctvom silného vernakuláru plurálny lyrický subjekt konfrontovaný s intenzitou fyzického zažívania svojej existencie.

Domov

Domov je tam, kde je teplo,
smrádeček a žrádlo
teda tam, kde si v pohodičke
bujnie naše sadlo.

© kori 2001

Nová kniha: Ján Gálik – Odvrhnutí

Tak som si kúpila tých Pretrhnutých. Teda Odtrhnutých. Pardon, Vykradnutých. Nie, nie, Vyvrhnutých…
(Pre kontext pozri video autora:)

(Ja a provokovať? To by som si nikdy nedovolila.)

Sú Dotiahnutí, Premáknutí? Budú Nesprdnutí, či ostanú (prachom) Zapadnutí?
Prečítam, dám vedieť.

Ján Gálik na scifi.sk

ŠNR!

Predvianočný book haul

To je tak, keď má matka opušťák. Si kúpi vianočné darčeky sama pre seba.

Nájsť úsek Poézia mi dalo chvíľu zabrať, ale stálo to za to. Nie že by to v tom Martinuse nemali usporiadané, ale ešte som tam básne fyzicky nelovila. Keď máš malé deti, eshop rules.

Moju zbierku kníh s piesňovými textami som doplnila o Milana Lasicu (v Piesnení je môj najobľúbenejší Lasicov text Rozpačité blues). Ulovila som aj tohto Urbana, lebo vo všetkých dokumentoch na Youtube sa všetci nadchýnali, ako vedel dať dohromady sonetový veniec, a matka nevedela, čo si pod tým má predstaviť. Už si vie. Týpek dá sonet. Posledný verš sonetu použije ako prvý verš ďalšieho sonetu. Tak 14, 15 krát. Bum, veniec. Plus nejaké ďalšie opakovanie iných veršov, ale dieťa 2 ma odvolalo, nestihla som analyzovať. Je to dosť cool.

No a toť zborníky zo súťaží sú také povinné čítanie, tak som vzala aj tie. Poviedku 2022 som chcela kúpiť v októbri, keď bola prílohou denníka SME, ale nevydalo.

Vy ste čo pekného kúpili? Pochváľte sa tiež. Máte tip, čo si mám dať do wishlistu?

P.S. Nemáme nejaký slovenský výraz na book haul? Knižný záťah, žeby?

Príhoda z bijáku

hlasno som si zívol
fakt s poriadnym zavytím
očičká ľudkov vôkol mňa
hrozili mi zabitím

nie je to prosím moja vina
že sa cítim malátne
keď ružový sirup sladký
steká dolu po plátne

toto mal byť akčný film
a nie kŕč romantický
a dve hodiny dlhý…
začínam byť apatický

o dve hodiny ma vynesú
budem pekne zmeravený
na epitafe budem mať:
Bol som otrávený.

(Toto som vyhrabala z kopy starých básničiek. Má to 21 rokov. Ale dá sa.)
© kori 2002